streda, 30. novembra 2016

Smith Tom Rob – Lev Demidov 1 – Dieťa 44

V dokonalej spoločnosti nemôže existovať zločin:
Vydal: Ikar, 2015
Väzba brožovaná bez prebalu
Počet strán: 360
Jazyk: slovenský

Anotácia:
Lev Demidov je dôstojník Ministerstva štátnej bezpečnosti, predchodcu neslávne známej tajnej polície KGB. Je síce charakterný a poctivý, no Stalinove politické praktiky z neho urobili chladného vykonávateľa rozkazov svojich nadriadených. Tí mu pripomínajú, že v Sovietskom zväze bola odstránená každá forma vykorisťovania, preto v spoločnosti neexistuje zločin. Lev je ochotný uveriť tejto ilúzii, napriek tomu, že prenasleduje a trestá zradcov mladého štátu.

Keď sa na železničnej trati v Moskve objaví telo mŕtveho chlapca, Demidova okamžite informujú, že išlo o nehodu, nie o zločin. V tomto duchu a z pozície svojej moci presvedčí chlapcovu rodinu aj očitých svedkov, že sa zločin nestal. Postupne si však uvedomí, že v „dokonalom“ Rusku 50-tych rokov vyčíňa masový vrah, a tak neposlúchne rozkaz a pokračuje v pátraní na vlastnú päsť. Prípad nadobúda čoraz jasnejšie kontúry a Demidov upadá do nemilosti. Jeho žene Raise hrozí nebezpečenstvo a situáciu komplikuje nález ďalšieho brutálne zavraždeného dieťaťa…

Zombie apokalypsa

Zostavil Mark E. Pocha
Najlepšie české a slovenské poviedky o zombiách
Vydal: Hydra, 2016
Väzba brožovaná bez prebalu
Počet strán: 448
Jazyk: slovenský/český

Anotácia:
Sú mŕtvi, sú hladní a idú po vás!

15 známych českých a slovenských autorov zhromaždilo svojich živých mŕtvych v poviedkach odohrávajúcich sa vo fantazijných svetoch i v realite, ktorá môže byť desivejšia než ten najhrôzostrašnejší výmysel. Ilustrované majstrami ako: Martin Cuco Luciak, Erika Kubíčková, Nikola Danišová, Jakub Šimjak, Michal Řezníček, František Guderna, Filip Bandurčin.

Pri výrobe knihy nebolo ublížené žiadnej zombii.

nedeľa, 27. novembra 2016

Landsman Dominik – Denník moderného fotra

alebo Prečo by muži nemali mať deti
Vydal: Ikar, 2016
Väzba pevná bez prebalu
Počet strán: 209
Jazyk: slovenský

Anotácia:
Neskutočne zábavný denník zachytávajúci trampoty otcovstva

Už od útleho veku som chcel byť otcom. V škole všetci chceli byť kozmonautmi, policajtmi alebo princeznami (dokonca aj môj kamarát Vašo chcel byť princeznou). Ja však nie. Ja som chcel byť otcom. Pýtali sa ma: „A naozaj nechceš byť kozmonautom?“ Moja odpoveď znela vždy rezolútne NIE a stále som im opakoval, že budem otcom.

Roky plynuli, prešiel som klasickým vzdelávacím procesom. Základnú školu som bral ako nutné zlo, ktoré musím pretrpieť, aby som si ako otec dokázal spočítať, koľko mám detí. Na strednej som sa trochu oťukal a začal zháňať matky k svojim deťom. Prekvapivo som ale žiadnu spolužiačku neprehovoril. Keďže žiadna vysoká škola odbor „otcovstvo“ neponúkala, musel som ísť na jeden z tradičných odborov a dúfať, že ho nikdy nepoužijem. Svojho sna byť otcom som sa nehodlal vzdať. A pár rokov po škole to prišlo. Stal som sa otcom. Paráda. Som otcom už skoro dva roky a keď sa ohliadnem, radšej by som bol tým kozmonautom.